Nie dávno som sa išiel najesť do jednej reštaurácie pri meste. To som ale ešte netušil, čo všetko sa dozviem o budúcnosti tohto štátu.

Bol pracovný deň, krátko poobede. Vchádzam na terasu reštaurácie kde sa niekto hlučne baví. “Celé zle” vravím si, keď vidím troch už na pohľad opitých mužov sedieť pri vedľajšom stole. Bolo to relatívne ďaleko, tak kašlem na to, sadnem si a objednám si.

Ako som čakal na jedlo, sledoval som trojicu pri neďalekom stole a zostava bola nasledujúca:

Na pohľad starší majiteľ nejakého baru-podniku očividne spokojný s víkendovými tržbami celý čas vykladajúci svojim “spoločníkom”, ako krásne “vy*ebal” s chlastom, keď ho nechal rozriediť a ako sa mu úžasne oplatilo, že prikázal obsluhe aby pripitým nalievala pod mieru.

U druhého muchacha za všetko hovorili nasadené značkové slnečné okuliare, ktoré určite potreboval, keďže terasa bola krytá. Chvíľu počúval majiteľa baru, chvíľu hovoril “novinky” o dievčatách na diskotéke, chvíľu zasa počúval a chvíľu zasa hovoril o bežných “životne dôležitých” problémoch…

Tretí, pravdepodobne DJ, púšťal na plné gule všetky aktuálne housové vypalovačky a vôbec ho netankovalo, že ho prišli požiadať o stíšenie dievčatá od vedľajšieho stola a niekoľkokrát aj čašníčka. Sem tam sa spýtal prísediacich, či sa im ten song páči a veselo pokračoval ďalej.

Na tejto trojke ma ale zaklincovali nasledujúce tri veci:

1. Z ich rozhovorov som sa dozvedel, že okrem majiteľa baru sú obidvaja muchachovia študenti policajnej akadémie. Neviem ako majú nastavený rozvrh, ale prázdniny určite neboli. Opíjanie sa za bieleho dňa ani neriešim.

2. Ako je možné, že majiteľ podniku hovorí pred nimi otvorene o klamaní zákazníkov a možno aj nelegálnej činnosti? Veľmi pochybujem, že niečo nahlásili a myslím, že je maximálne zarážajúce, že už na akadémií majú ?kadeti? podobné kontakty! Ako chce potom štát predísť korupcií a vynášaniu informácií?

3. Téma trojice akosi prišla k tomu, že majiteľ podniku potrebuje niekde spraviť poriadky s konkurenciu a tak, “keď už buedete mať tie odznaky, tak by ste im tam mohli ísť porobiť porádky.” Na čo sa muchacho postavil a značne pripitým tónom zareval na celú terasu aj reštauráciu: “Ja som budúcnosť tohto štátu!” a znovu si sadol.

Ďakujem, neprosím. Ak TAKTO vyzerá budúcnosť tohto štátu, tak skúsim šťastie radšej vedľa.