
Hovorím vám niečo 66°32’35″ ? Že nie? A čo takto tučný ujo z bielou bradou, ktorý, podľa všetkého, nosí každý rok deťom po celom (alebo aspoň po tom americkom) svete darčeky cez komín?

Konečne som cez jeden víkend vytiahol päty z Oulu! Smer? Prvá položka na mojom checkliste - Ranua Wildlife Park!

Dokonca v tom v Sillicon Valley! … Teda, presnejšie, v Google v tom severskom Sillicon Valley. Oulu totiž nezostáva svojej povesti ako severské Sillicon Valley nič dlžné, a tak okrem iného sa môže pochváliť aj vlastnou pobočkou Google.

Priznám sa, že už v lietadle som sa tešil, ako budem písať postrehy z Fínska :)

Keď som si začiatkom roku 2011 dal ako jedno z predsavzatí “nezastaviť sa,” ani vo sne by ma nenapadlo, že presne rok na to budem cestovať za štúdiami do Fínska.

Keď som si sľúbil, že sa raz do New Yorku vrátim späť, netušil som, že to bude tak skoro. Prešiel rok a niekoľko mesiacov a zhodou okolností som sa do New Yorku vrátil.
Dnes som išiel do mesta sám. Niežeby som chcel riskovať, ale začal som sa tu konečne cítiť ako doma.
Sankt Peterburg alebo po starom aj Leningrad neodmysliteľne patrí k Rusku a jeho histórií. Tak sme sa teda vybrali na výlet vláčikom do Sankt Peterburgu.
Najskôr som si myslel, že budem písať zážitky z každého dňa a v nich pospomínam aj nejaké postrehy z Moskvy. Ale nie každý deň je tak zaujímavý. Predstavujem teda prvú časť postrehov z Moskvy…
Prešiel som múzea v New Yorku, Londýne, Ríme, Paríži a bohvie kde ešte, ale po dnešnom dni mám v jednej veci určite jasno. Ruské umenie hrá u mňa vlastnú ligu!
Je nový deň a ako vchádzam do školy, tak začínam pociťovať vo vnútri také to špecifické chvenie. Zima? Nie, je strašne teplo a dusno. Strach? Tak trochu :) Očakávanie? To je to správne slovo!
Asi každý pozná známe “Učiť sa, učiť sa, učiť sa.” Prvý deň v Moskve ma ale presvedčil o niečom úplne inom. Tu platí “čakať, čakať, čakať.”